Denník z Antarktídy
Deň 1 – nalodenie
Konečne prišiel deň, keď sa idem nalodiť na expedičnú loď v prístave najjužnejšieho mesta na svete – Ushuaia v Argentíne. Popoludní sú všetci pasažieri na lodi a my môžeme vyplávať k brehom posledného kontinentu nedotknutého ľudskou rukou, Antarktídy. Hurá, životná cesta môže začať. Naša loď patrí medzi menšie a má kapacitu asi 60 pasažierov a 20 členov posádky. Kabíny na lodi sú veľmi útulné, väčšinou sú pre 2 osoby a k mojmu prekvapeniu je tu veľa úložného priestoru na všetky naše veci. Priamo v kajute máme tiež písací stôl, pohovku, umývadlo a okienko von. Po zabydlívaní sa v teplej kabíne nasleduje oboznámenie sa s posádkou a privítanie na lodi. Všetci sa správajú veľmi priateľsky a na lodi sa skutočne stretávajú ľudia z celého sveta. Loď je pôvodne ruská a tak aj posádka je prevážne ruská. Okrem posádky je tu asi 7 členný tím anglicky hovoriacich zamestnancov, ktorí sa budú starať o naše pohodlie, odborné informácie, vylodenie na breh atď. Loď má asi 7 poschodí a je relatívne jednoduché sa po nej pohybovať. Dnešná časť plavby je veľmi pokojná a tak nie je problém vyjsť na jednu z vonkajších plošín a vychutnávať si okolné zasnežené hory pomaly sa vzďaľujúceho kontinentu Južnej Ameriky. Nasleduje bohatá večera a potom sa už ideme uložiť k prvej noci na lodi.
Deň 2 – Drakeova pasáž
Prebudenie nebolo najlepšie, pretože sa nikto moc nevyspal, v noci sme vplávali do známej Drakeovej pasáže a hojdanie lode spôsobilo nekludný spánok. Tí, čo si včera po večeri nevzali tabletu proti morskej chorobe, radšej ani nesnívali. Na to, že Drakeova pasáž nie je z najpokojnejších, som bol pripravený a tak v pravidelných intervaloch si dávam tabletky, aby som predišiel neprijemnému času na toaletách. Cesta touto pasážou až k ďalšiemu pevninskému brehu trvá asi 2 dni. Po tieto dni je na programe odborný výklad o prírode a zvieratách, ktoré by sme mali vidieť, ďalej premietanie videa v konferenčnej miestnosti a tiež nevyhnutné školenie o bezpečnostných postupoch na lodi. Hneď na začiatku plavby sme si tak vyskúšali cvičenie pre evakuáciu lode do polárnych záchranných člnov, ktoré sú celé uzavreté, majú vlastný motor, zásobu jedla aj vody na niekoľko dní. Musím sa priznať, že okrem spomínaných inštruktáží som väčšinu dňa prespal unavený neustálym hojdaním našej lode.
Deň 3 – Južné Šetlandské ostrovy
Po pokojnej noci na mori hneď človeka napadne, že tú najhoršiu časť Drakeovej pasáže má za sebou, ale omyl. Okolo raňajok sa zdvihli vlny a loď začala tancovať najviac od nášho vypnutia. Raňajky som tým pádom viac-menej vynechal a išiel som si vziať tabletu proti morskej chorobe a ľahnúť si. Pre upresnenie, nebolo to tak zlé, verím že to môže byť ďaleko horšie a závisí na každom jednotlivcovi ako to znáša. Dnes večer by sme mali konečne doraziť k Južným Šetlandským ostrovom, kde by sa malo upokojiť aj more a my by sme mali mať pokojnú plavbu. Na obed už bolo všetko lepšie a ja som sa dobre najedol a vyrazil sa pozrieť na kapitánsky mostík, odkiaľ je najlepší výhľad. Vôbec ma prekvapilo, ako je celá loď prístupná nám pasažiérom, môžeme sa ísť pozrieť kamkoľvek a sledovať ovládanie lode, navigáciu atď. Z mostíka bol skutočne pekný výhľad na divoký oceán a masívne vlny, ktoré bezpečne preráža naša loď. Okrem veľkého množstva rôznych vtákov, z ktorých poznávam len albatrosy, sme dnes videli skákať vo vode pozdĺž lode aj štyri tučniaky. Objaviť by sa čoskoro mali aj veľryby. Na lodi je okrem iného k dispozícii aj sauna, takže sa človek môže zo studeného počasia pekne prehriať. Popoludní už majú ľudia fotky prvých ľadovcov. Nasleduje inštruktáž o tom, ako budeme postupovať nasledujúci deň pri vylodení na pevninu, doplnená o prednášku o jedinečnosti Antarktídy a zachovaní jej čistoty.
Deň 4 – Antarktída, prvé vylodenie, tučniaky, tulene a veľryby
A konečne na pevnine! Už okolo 8 hodiny ráno sme sa teple oblekli a vyskočili do člnov smerom Mikkelsen Harbour. Sprievodca nás najprv zviezol okolo ľadovcových stien a potom sme už vystúpili na pevninu medzi hniezda tučniakov Gentoo. Bola ich tu celá kolónia rozptýlená okolo vody a na kopci. Že ste medzi tučniakmi spoznáte jednoducho podľa typického zápachu. K tučniakom môžete ísť asi na 4 metre, ale tučniaky samotné to môžu porušiť a tak keď sa človek príkrčí, často prídu až na meter k vám. Ku každému hniezdu je opatrne vytlačená cestička, po ktorej tučniaky chodia do mora pre potravu. V neďalekom jazierku niektorí tučniaky naháňajú samých seba a hrávajú sa vo vode. Keď je vonku len okolo 4 stupňov, tučniakom to nevadí, ich perie im poskytuje skvelú tepelnú izoláciu. Po podrobnej návšteve tohto miesta a desiatkach skvelých fotiek už ponáhľame na obed. Z lode už máme nádherný výhľad na slnkom ozárenú zátoku Curtis, ktorá je plná ľadových kerov a plávajúcich úlomkov z ľadovcov. Nádherný deň na Antarktíde. Po chvíli odpočinku máme ešte lepší výhľad priamo z člnov, ktorými obchádzame celú zátoku, fotíme ľadové kry a po chvíli zbadáme plutvu veľryby (Minke whale), ktorá nám ale rýchlo zmizne. O kúsok ďalej na kuse ľadu sa slní tuleň. Z obrovských ľadovcov sa co chvíľu odlomí väčší či menší kus ľadu a za hromového zvuku spadne do vody. Pokračujeme v prehliadke a jednotlivé člny si predávajú správy o objavených zvieratách. Vidíme tak ďalšie tučniaky a o kúsok ďalej máme tiež skvelý výhľad na samičku slonieho tuleňa, ktorej veľkosť zodpovedá meniu. Po niekoľkohodinovom zážitku na člne sme späť na lodi, ktorá sa vydáva na cestu ešte južnejšie k ďalším zaujímavým miestam. Zátoka Curtis je skutočne zážitkom a z kapitánskeho mostíka máme skutočne nezabudnuteľný výhľad na krajinu plnú ľadu za stále ešte slnečného počasia. Máme šťastie a pred nami sa objavuje veľryba (Humpback whale) a náš kapitán úspešne kormidluje v blízkosti veľryby. Asi pol hodiny si tak celá loď prezerá tohto krásneho tvora, všetky fotoaparáty sú v akcii. Po skutočne vynikajúcej večeri nasleduje dokumentárny film o mieste, kam sa vypravíme nasledujúci deň.
Deň 5 – kempovanie na Antarktíde
Zobudili sme sa do chladného dňa, no v prekrásnej zátoke v Port Lockroy, kde sa nachádza jedna z najstarších chát (staníc), kde už pred mnohými desiatkami rokov bývali britskí výskumníci. Chata je dnes zrekonštruovaná a nachádza sa na prekrásnom mieste v zátoke obklopená hniezdami tučniakov. Dnes slúži ako múzeum, ako tu ľudia žili v minulom storočí, a je tu aj funkčná pošta, jediná na Antarktíde. A tak väčšina z nás posiela pohľadnice a kupuje suvenír z Antarktídy. Celé toto miesto je obklopené krásnymi ľadovcami a vrcholkami zasnežených hôr a tak za pekného počasia je na čo pozerať.
Pred plavbou si človek mohol priplatiť za extra aktivity ako sú kajakovanie a horolezectvo. Pravidelne v určený čas sa tak pasažieri rozdelia a jedna skupina vyráža kajakovať okolo ľadovcového pobrežia a druhá skupina zasa zdolávať blízke kopce alebo ľadovcové vrcholy.
Obedom vychádza slnko a človek si opäť pripadá ako v raji. Všetko žiari nepoškvrnenou bielou farbou a celý obraz ešte vylepšuje veľryba, ktorá sa voľajko potuluje v těsnom okolí našej lode, nádhera. Všetci ľudia sú na palube a snažia sa o najlepší záber, ku ktorému je množstvo príležitostí. Potom sa presúvame kanálom, ktorý ponúka opäť skvelé výhľady na okolnú prírodu, na ďalšie miesto našej plavby. Po ceste míname niekoľko veľrýb, dokonca hejno asi 10 Minke veľrýb. Celé popoludnie máme krásne slnečné počasie a pokojné more.
V neskorom popoludní prichádzame na ostrov Pleanau a prilehlá zátoka ponúka asi najlepší pohľad na ľadové kry (icebergs) plávajúce vo vode. Celá oblasť pôsobí ako vrakovisko odtrhnutých kusov ľadu a celá zátoka je plná ľadovcov. Neskôr nastupujeme na malé člny a vyrážame do těsného susedstva ľadových kry, každý kus má svoj osobitý tvar, farbu, veľkosť a so svietiacim slnkom tvoria nádhernú podívanú. Celá zátoka je obklopená vysokými štíty zasnežených hôr a je ťažké si vybrať, ktorým smerom je lepšia podívaná. Neoddeliteľnou súčasťou celej scenérie sú slniace sa tulene a tučniaky. Zážitkom bolo aj keď sa nedaleko nášho člnu objavilo asi 30 tučniakov v rade vedľa seba a všetci naraz sa vydali proti nám a vyskakovali z vody ako delfíny.
Po večeri, na základe krásneho počasia a čistej oblohy, prišla ďalšia vzrušujúca časť plavby, a to kempovanie pod holým nebom na pevnine Antarktídy! Toto nocovanie je samozrejme dobrovoľné a minimálne polovica pasažierov nadšene súhlasí. Skutočne skvelý zážitok uložiť sa do spacáka medzi hromady snehu s výhľadom na ružovo ozářené kusy ľadov a ľadových kry. V našom těsnom susedstve sa prechádzajú zvedaví tučniaky Gentoo a opodiaľ voľajko leží veľký tuleň sloní. Slnko zapadá okolo polnoci a ponúka neuveriteľnú podívanú, na bielej Antarktíde je hra svetla skutočne zážitkom. Na hviezdnu oblohu samozrejme nedojde, pretože úplná tma tu za celú noc nenastane ani raz. Keď sa človek dobre oblečie a navrství než sa uloží do spacáka, tak je zima ľahko znosná. Spal som ako zabitý asi do 6 hodiny ráno, keď nás vzbudil hluk tučniakov. Prebudiť sa uprostred bielej krajiny bude určite patriť k mojim najväčším zážitkom z tejto expedície.
Den 6 – polárna výskumná stanica a kolónie tučniakov
Späť na lodi a po výdatnej raňajkách sa presúvame ďalej na juh k Argentínskym ostrovom a kotvíme blízko ukrajinskej výskumnej stanice Vernadsky. Pred sebou máme ďalší úplne nádherný deň s čistou jasne modrou oblohou. Ako zvyčajne sa jednotlivé skupiny rozprchli z lodi k ďalšiemu programu. Navštívili sme výskumnú stanicu, ktorá bola veľmi útulná a skvelo vybavená všetkým, čo si viete predstaviť: výkonná kuchyňa, posilňovňa, ordinácia, bar (s veľkou zásobou vodky), biliard, sauna, pracovisko pre skúmanie ozónovej dierky a mnohé ďalšie. Posádka na stanici je veľmi milá a ochotne nám ukazuje celú stanicu. V ďalšej zátoke navštívime pôvodnú chatu, ktorá slúžila výskumníkom v štyridsiatych rokoch a všetko je tu skvele zachované. Výhľad na okolné ľadovce a hory je pri jasnom počasí famózny. Neďaleko chaty sa váľajú 2 druhy tulení (Weddell a Fure seals) a nenechajú sa nami rušiť.
Popoludní trávime niekoľko hodín na ostrove Petermann, kde sa nachádza mnoho kolónií tučniakov. Na obzore boli tučniaky Gentoo a Adelie, Antarktickí kormoráni, všetci v období rozmnožovania rozložení po okolných skálach. Je skutočne fascinujúce sledovať život tučniakov z niekoľkých metrov, ako sa starajú o svoje vajcia, ako si kameň po kamienku stavajú svoje hniezdo alebo ako vyrazia svojou húpavou a vtipnou chôdzou k moru pre potravu.
Večer je pre nás pripravené malé prekvapenie v podobe grilovania na zádi lodi a celá večera je pojatá ako párty. Hrá hudba, nalejva sa varené víno, okolo sú švédske stoly a panuje skvelá atmosféra. Kuchári sa skutočne vytrinúli a tak máme skvelú večeru s výhľadom na krásne ľadovce a okolo lodi dokonca pláva veľryba. Lepšie zakončenie dňa sme si ani nemohli želať.
Den 7 – ľadovce, ľadové kry a kúpanie na Antarktíde
Presunuli sme sa do zátoky Paradise, ktorá je celá obklopená strmými ľadovcovými stenami. Na člnoch vyrážame na prehliadku a fotíme svetlo modré bloky ľadu, ktorých je tu naozaj veľa. Dnes je potrebné sa poriadne obliecť a pridať vrstvu navyše, pri zamračenej oblohe a fúkajúcom vetre nie je ťažké pocítiť chlad miestneho podnebia. Nasleduje vylodenie na pevnine a výstup na jeden menší kopček odkiaľ je nádherný výhľad na celú oblasť. Cestou dole využívame prírodné sklzavky vo snehu a všetci sa dobre bavia. Okolo obeda opäť vychádza slnko a my pokračujeme k ostrovu Cuverville.
Popoludní vylodenie prebieha v nádhernej zátoke ostrova Cuverville pri krásnom slnečnom počasí. Krém na tvár, batoh na chrbát a asi štyria z nás vyrážajú na túru na najvyšší kopček na ostrove. Medzi kolóniami tučniakov a kopčekmi snehu kráčame hore a asi po hodine stojíme na vrchole a máme asi najkrajší výhľad počas celého pobytu na Antarktíde. Počasie je neuveriteľné a pohľad na zasnežené hory, modrú oblohu, zátoku plnú modro sfarbených ľadových krov vytvára scénu, na ktorú človek nikdy nezabudne. Cestu dole zvládame veľmi rýchlo, stačí sa posadiť na zadok a vytvoriť si vlastnú sklzavku smerom dole.
Skoro po návrate na loď vedúci skupiny vyhlásil kúpanie vo vodách Antarktídy pre tie otužilejšie z nás. Slnečné počasie povzbudzuje k tomuto nezvyčajnému zážitku, ale teplota vody vzbudzuje rešpekt, teplomer ukazuje 0° C. Napriek tomu, človek je tu možno raz v živote a tak to beriem z paluby vo 3. poschodí skokom rovno do hlbín, asi nemusím popisovať, aká studená voda bola, pár tempov popri lodi a rýchlo na loď a do sauny. Všetci sa skvele bavili a zážitok stál za to.
Po večeri kapitán hlási na obzore kosatky, tohto druhu sme ešte počas plavby nestretli, počas dvadsiatich minút je celá veľrybí rodina (asi 5 kosatiek) v tesnej blízkosti lodi a pri západe slnka ponúka opäť neobyčajné pohľady na divokú prírodu Antarktídy. Ešte počas večera sa presúvame smerom na sever k ostrovu Deception.
Den 8 – Deception Island a obrovské tulene
Ráno sme dorazili k ostrovu Deception, ktorý je známy svojou vulkanickou aktivitou a je stále aktívny. Obľúbeným miestom sú tu čierne pláže, kde si môžete vykopať dieru do piesku a valať sa v teplej vode, ktorá je ohrievaná horúcou pôdou. Naokolo máte výhľad na zasnežené kopce a prechádzajúce sa tučniaky.
Po obede sme sa presunuli o pár kilometrov ďalej k Elephant Point, kde nás čakalo posledné vylodenie a pár hodín strávených na pevnine predtým, než loď zmení smer späť do Ushuaia. Musím povedať, že som mal pocit, že ma už nič neprekvapí, ale posledná prechádzka stála naozaj za to. Niekoľko pláží, na ktorých sa váľali desiatky obrovských sloních tulenov. Tieto „drobčeky“ vážia okolo 1 tuny a keď sa dali do pohybu, bolo na čo pozerať. Naozaj úžasný pohľad na pláž posiatu obrovskými zvieratami, ktoré sa váľajú jeden cez druhého. Medzi nimi sa opäť prechádzajú tučniaky a my sa prechádzame len pár metrov vedľa nich.
Den 9 – 11 – cesta späť
Cesta späť do Argentíny cez Drakeovu pasáž. Na palube prebieha ešte vysielanie a prezentácia rôznych programov či filmov. Teraz je vhodný čas rekapitulovať si v hlave celé dobrodružstvo, ktoré práve končí, alebo si pozrieť množstvo krásnych fotiek. O popularite expedície na Antarktídu svedčí aj fakt, že na lodi je niekoľko ľudí, ktorí sa sem vyberajú opakovane, jedna pani dokonca už po siedme!
Celá plavba bola skvele zorganizovaná, všetko išlo tak ako bolo naplánované, jedlo bolo vynikajúce, posádka bola príjemná, sprievodcovia boli skvelí od začiatku do konca, ponúknutý program ma každý deň milo prekvapil a počasie bolo bonusom navyše.
Táto výprava na Antarktídu sa tak stala neopakovateľným a výnimočným zážitkom, ktorý sa ťažko porovnáva s iným miestom na svete. Vrele odporúčam túto expedíciu na posledný kontinent sveta, ktorý Vás proste nemôže sklamať.
Autor: Karel Topič
