Za vôňou kávy a čaju
Možno je to prekvapivé, ale existuje „alkoholová mapa sveta“ – prehľad, či daný národ preferuje pitie vína, piva alebo tvrdého alkoholu. Pre zaujímavosť, naša krajina je na pomedzí všetkých týchto oblastí. Cynik by povedal, že pijeme všetko, pravda je taká, že nie sme príliš výrazní. Hoci pre kávu a čaj podobná „mapa“ neexistuje, kludne by mohla. Taká mapa by asi bola jednoduchšia – káva sa pije všade po svete, existujú však oblasti, kde má zásadný význam aj pre miestnu kultúru… typicky by išlo o arabské krajiny, oblasť Stredozemia a Latinskú Ameriku. Čo sa týka čaju, tam by v zásade platilo, že Východu dominuje jednoznačne čaj, najmä zelený. Poďme sa na tieto dva zaujímavé nápoje pozrieť bližšie.
Chcete šálku kávy?
Za pravlasť kávy je považovaná oblasť Etiópie. Podľa legendy mal miestny pastier pozorovať svoje stádo, ako sa pásl na jednom mieste, okúšalo zvláštny druh kríka a bolo neustále bdelé. Pastier plody tohto kríka vyskúšal pražiť a pitie kávy bolo na svete. Krásny, ale ťažko overiteľný príbeh. Historicky je dokázané, že z Etiópie kávu vyviezli arabskí obchodníci do Jemenu, kde sa stala veľmi obľúbenou. Postupne sa šírila muslimským svetom, až sa dostala do Európy a odtiaľ ďalej do celého sveta. Dnes je káva (po rope) druhou najdôležitejšou komoditou na svete, medzi hlavných producentov patria Kolumbia, Brazília, Vietnam a Indonézia. Mnoho ďalších krajín produkuje menšie množstvo, často však veľmi kvalitnej kávy – ide napríklad o Keňu, alebo Papuu. Medzi najviac pestované druhy kávy patria arabica a robusta – prvá je kvalitnejšia, kyslejšia a náročnejšia na pestovanie, druhá je sladšia a menej náročná.
Ako už bolo spomenuté, káva sa postupne rozšírila po celom svete. V mnohých krajinách sa vyvinuli špecifické miestne kávové kultúry a zvyky – napríklad v arabskom svete je bežné ochucovať kávu kardamómom, Vietnam a Laos sú zase typické pridaním kondenzovaného mlieka alebo „žĺtkovej kávy“. Veľmi špecifická je tzv. cibetková káva, ktorá je pred pražením „ochutená“ prechodom tráviacim traktom týchto malých šelmičiek – ide o proces typický pre Áziu, najmä Vietnam a Indonéziu. Samotný proces prípravy kávy má svoje špecifiká – asi najlepšie je espresso, známe sú aj prípravy štýlom mokka v džezve (hneď so cukrom, občas sa spolu s kardamómom používa aj vanilka). Prekvapivo poctivý český „turek“ sa v Turecku vôbec nepije a ide o jeden z najhorších spôsobov prípravy kávy vôbec – je náročný na žalúdok a z kávy sa nezískava to najlepšie.
A čo radšej čaj?
Hoci je káva nápojom obľúbeným po celom svete, Ázii dominuje čaj, najmä zelený. V niektorých častiach Ázie, najmä v jej východnej časti miestni chuť kávy neobjavili. Káva sa pije, ale skôr pre povzbudenie a najmä Japonci a Číňania niekedy nechápu, ako niekto môže nahrádzať výberovú chuť kvalitných čajov horkou chuťou kávy. To isté platí aj pre samotné pitie čaju – ten sa pije v pokoji, kultivovane, v Japonsku existuje aj čajový obrad. Naopak pitie kávy, často ešte z kelímku a počas chôdze – tak typické najmä pre stále ponáhľajúcich sa Američanov – je považované za veľmi bežné a až necivilizované.
Nie je prekvapivé, že pravlasťou čaju je východ Ázie, zvyčajne sa uvádza Čína. Samotná oblasť, kde čaj rástol pôvodne prirodzene, sa však nachádzala skôr v juhovýchodnej Ázii, na pomedzí dnešnej Číny a Indie. Až odtiaľto sa postupne rozšíril ďalej do Číny, kde bol vysoko cenený. Rovnako ako ku káve, aj ku čaju sa viaže krásna legenda, podľa ktorej je táto rastlina spájaná s buddhistickým mníchom Bódhidharmou. Ten sa snažil dosiahnuť osvietenie, počas meditácie však zaspával a padali mu viečka. Preto si ich odrezal, aby mal oči neustále otvorené. Viečka hodil na zem a z nich vyrástli prvé čajové kríky. Na rozdiel od kávovej legendy táto určite pravdivá nebude. V každom prípade sa čaj v Oriente začal piť a výrazne ovplyvnil aj svetové dejiny a obchod – Číňania svoj čaj nechceli predávať Britom, ktorí oň veľmi stáli, a to až do tej doby, kým šikovní britskí obchodníci neprišli na komoditu, o ktorú naopak Číňania veľmi stáli – o opium. To sa pestovalo v Bengálsku, dovážalo sa do Číny, odkiaľ si Briti odvážali tak žiadaný čaj, a ešte striebro navyše
Všetky čaje sveta
Samotný čaj je stále zelená a neustále rastúca rastlina – ak sa neodtrháva, dorastá dĺžky aj mnohých metrov. Teda žiadne malebné kríčky čajových plantáží… Na kvalitu čaju má vplyv poloha, v ktorej sa pestuje – lepšie sú chladnejšie a vlhké polohy. V zásade sa však dá pestovať aj v nížinách, typicky napríklad v Gruzínsku. Najlepšie čaje sú ale určite tie horské – či už ide o indický Ásám a Dárdžíling, čaje z Cameron Highlands v Malajzii, alebo o čínske a japonské čaje. Kapitolou samou o sebe sú čaje typu oolong, typické pre Taiwan. Zaujímavosťou čajovej histórie určite je, že jeden z najväčších svetových producentov čaju, Srí Lanka, je čajovou veľmocou vlastne náhodou. Pôvodné plantáže boli kávové, až keď ich zničili plesne, Briti hľadali náhradu a vyskúšali práve čaj. O rozšírenie čaju sa zaslúžil predovšetkým sir Thomas Lipton.
Napriek mnohým druhom čaju – čiernych, zelených a iných, ide vždy o rovnakú rastlinu. „Farba“ čaju súvisí s dĺžkou fermentácie a praženia. U čiernych čajov sa fermentuje dlhšie, u zelených a bielych málo. Rovnako ako u kávy, aj tu vznikli rôzne miestne špeciality – pre oblasti s bývalým európskym vplyvom je typický čaj s mliekom, Ďaleký východ si určite zakladá na čistom zelenom čaji. V arabských krajinách je potom typické pitie osladeného čaju s mätou – popíjanie z malých pohárikov rozhodne patrí k čajovej kultúre Maroka, ale napríklad aj Egypta a Jordánska. V krajinách Blízkeho východu je bežnejší silný čierny čaj s cukrom, v Ománe niekedy ešte obohatený o klinčeky, zázvor, mlieko alebo škoricu. To už je zasa čaj veľmi podobný čajom, ktorý sa predáva na uliciach Indie. Čaj je obľúbený aj vo Strednej Ázii, keby sme vyrazili ďalej na sever, do Ruska, tam je čaj tiež neoddeliteľnou súčasťou miestnej kultúry. Čo je netypické, že v Rusku sa čaj mnohokrát osladzuje napríklad marmeládou. Keby sme sa vrátili na „miesto činu“, teda vlastne na miesto pôvodu čaju, do juhovýchodnej Ázie, tam je neoddeliteľnou súčasťou kultúry predovšetkým vo Vietname, Singapure a čiastočne v Mjanmarsku. Ostatné krajiny oblasti majú prístup k čaju skôr vlažný – pije sa, ale „nijak sa to neprežíva“. Na pomyselnej čajovej mape by to boli neutrálne krajiny, bez preferencie a to napriek tomu, že čaj aj kávu často pestujú.
Pitie čaju a kávy je proste celá veda, obrovský biznis a neoddeliteľná súčasť kultúr mnohých krajín. Predovšetkým v Ázii a severnej Afrike platí, že pozvanie na čaj sa proste neodmietne. A ako hovoria Rusi slovami básnika Alexandra Sergejeviča Puškina – „extáza, to je pohár plný čaju a kúsok cukru v ústach“. A ďalšie ruské príslovie hovorí: „tam, kde majú dobrý čaj, sa pije menej vodky“. Ale to už sme zase na inej mape…
Luboš (VIVA Travel)
